Gorzhus Toboj Rutifa - Slovenský šampion krásy mladých!


Súčasťou nášho života je malá farma, na ktorej chováme ovce a dobytok. Preto k nášmu dvoru vždy patril dobrý strážny pes. Najprv to boli čuvače, ktoré pred pár rokmi vystriedal kavkazák, a neskôr sa k nám viac menej náhodou dostal aziat, ktorého už predošlý majiteľ nechcel. Vtedy sme sa s týmto plemenom zoznámili bližšie a už ostal súčasťou nášho dvora aj života.
Stredoázijský ovčiak je jedno z najstarších plemien na svete. Tento pes je skoro 4 tisícročia používaný na ochranu zvierat, karavanov a svojich majiteľov. V dôsledku storočí výberu prírody a človeka bolo tvorené plemeno inteligentné, silné, vytrvalé, sebavedomé, schopné samostatného rozhodovania a konania, s vysoko rozvinutým inštinktom chrániť územie a majetok vlastníka
Všetky tieto skvelé vlastnosti Stredoázijského ovčiaka prispeli k jeho značnej popularite. Avšak rozšírenie mimo jeho prirodzeného prostredia a tradičného využitia, ako aj spôsobu výberu v chove, predstavuje veľké nebezpečenstvo pre zachovanie tohto starobylého plemena. Často sú móda a dopyt hlavnými kritériami v chove, čo plemenu Stredoázijský ovčiak škodí.
Je veľa toho, čo by sa dalo o plemene Stredoázijský ovčiak napísať, ale veľmi krásne hlavnú podstatu jeho povahy opísal G. Garyhov v svojej knihe Pes Strednej Ázie: „Ja som dieťa prírody – slobodný, voľný, silný, hrdý, nesnažte sa ma podmaniť, alebo ma zlomiť, a vtedy dostanete moju lásku, a potom budete mať vo mne svojho milujúceho oddaného priateľa – nikdy nie otroka!“
